Remeslo
Šesť klasických veľkých ilúzií
Levitácia, píla, zmiznutie, zámena v truhle, únik a duchovná skriňa: odkiaľ pochádzajú základné prvky veľkej iluzionistickej šou.
Vyberte si večer predstavenia ↗Rýchla odpoveď
Väčšina šou s veľkými ilúziami čerpá z niekoľkých klasík: levitujúci človek, pílenie, zmiznutie a objavenie sa, zámena v truhle, únik a skriňa. Každá z nich má zdokumentovanú históriu siahajúcu do 19. alebo začiatku 20. storočia.
Spoločný základ efektov
Kúzelníci sa sporia o tom, ako kategorizovať efekty, ale široké rodiny sú známe: niečo nechať zmiznúť alebo sa objaviť, premeniť jednu vec na inú, zničiť a obnoviť, presunúť niečo z jedného miesta na druhé, uniknúť, vzdorovať gravitácii a prejsť pevným telom cez pevné telo. Šou s veľkými ilúziami berie tieto rodiny a stavia ich dosť veľké na divadlo. Šesť klasík nižšie sú tie, ktoré si ľudia najčastejšie predstavujú, a keď viete, odkiaľ pochádzajú, moderná šou sa sleduje oveľa zábavnejšie. Žiadny zoznam nemôže povedať, ktoré z nich konkrétna produkcia v daný večer používa; to patrí šou.
Levitácia
Pri levitačnej ilúzii sa zdá, že osoba alebo predmet sa vznáša. Asrah levitácia, pri ktorej asistent pod látkou stúpa, visí a potom zmizne, keď sa látka stiahne, sa pripisuje Servaisovi Le Royovi, ktorý ju prvýkrát predviedol so svojou manželkou v roku 1902. Plávajúca princezná Harryho Kellara mala efekt, ktorý sa kopíruje dodnes: prechádzal obručou tam a späť pozdĺž jej tela, aby ukázal, že nevisí na ničom. Maskelyne a Cooke v londýnskej Egyptian Hall považovali levitáciu za jednu zo svojich najznámejších ilúzií.
Píla
Píliace ilúzie majú spornú ranú históriu, ale moderný príbeh sa začína v Londýne. Sawing Through A Woman od P. T. Selbita bola verejne predvedená 17. januára 1921 v Finsbury Park Empire, pričom jeho asistentka bola zamknutá mimo dohľadu v debne a diváci držali laná priviazané k nej. Neskôr toho roku Horace Goldin, pôsobiaci v Spojených štátoch, predstavil verziu, ktorá vyzerá povedome dodnes, s hlavou, rukami a nohami asistentky mimo debny. V roku 1965 Robert Harbin vynašiel Zig Zag Girl, ktorá rozdeľuje asistentku na tretiny.
Zmiznutie a objavenie
Miznutie a objavovanie sú najjednoduchšie efekty na opis a patria medzi najťažšie na dobré zvládnutie vo veľkom meradle. Na javisku majú podobu prázdnych skriniek, ktoré zrazu obsahujú ľudí, látok stiahnutých z miest, kde niekto stál, a asistentov, ktorí sa objavia na miestach, kam sa nemohli dostať. Efekt funguje aj opačne ako produkcia, keď celá skupina vybuchne z debny, ktorá bola pred chvíľou ukázaná ako prázdna. Moderní umelci nechali zmiznúť objekty veľké ako Socha slobody a raketoplán.
Substitučný kufor
Metamorphosis, ktorú kúzelníci skracujú na sub trunk, je javisková ilúzia, pri ktorej si kúzelník a asistent vymenia miesta. Asistent je zamknutý v kufri, často po tom, čo bol spútaný; kúzelník stojí na vrchu a zdvihne záves; keď padne, asistent je na kufri a kúzelník je vnútri, spútaný rovnakým spôsobom. Vynašiel ju John Nevil Maskelyne, Harry Houdini ju preslávil so svojou manželkou Bess a neskorší umelci ju inscenovali pod vodou alebo vysoko nad javiskom.
Únik a skrinka
Únik zo spútania začal ako skrytá zručnosť. V 60. rokoch 19. storočia sa Davenportovci oslobodili z lanových uzlov vnútri skrinky a výsledky prezentovali ako duchovné fenomény; iluzionisti vrátane Johna Nevila Maskelyna odhalili metódu a znovu ju vytvorili ako zručnosť. Trvalo ďalších tridsať rokov, kým sa únik začal otvorene ukazovať ako samostatné číslo, a Harry Houdini urobil najviac pre to, aby sa eskapológia stala zábavou, s putami, zvieracími vestami, poštovými vrecami a jeho Čínskou vodnou mučiarenskou celou.
Často kladené otázky
Kto vynašiel substitučný kufor?
John Nevil Maskelyne, hoci presláveným ho urobil Harry Houdini.
Kedy bolo prvýkrát verejne predstavené rozpílenie ženy na dve polovice?
P. T. Selbit predstavil svoju verziu verejnosti v Finsbury Park Empire v Londýne 17. januára 1921.
Zdroje